Pád Eurozóny je self-fulfilling prophecy

Autor: Ján Galan | 9.1.2011 o 16:12 | Karma článku: 5,56 | Prečítané:  1034x

to znamená, že pád Eurozóny je istý pokiaľ sa o ňom neprestane hovoriť. A hovorí sa  o ňom čoraz viac a častejšie.  Eurozóna padne len preto, lebo sa možnosť, že padne pripustila a začalo sa o nej vážne hovoriť na verejnosti. Jej osud  nezávisí v prvom rade od finančných trhov, centrálnych bánk, analytikov, či politikov, ale v prvom rade od blbej nálady konečných spotrebiteľov, o rast ktorej sa všetci menovaní statočne a čoraz intenzívnejšie usilujú.

Ak má konečný spotrebiteľ blbú náladu z možnej straty zamestnania, či z neistej budúcnosti vlastnej meny, tak redukuje svoju spotrebu. Ak konečný spotrebiteľ redukuje svoju spotrebu, tak firmy redukujú svoj predaj, výrobu, investície, zisk a zamestnancov. Ak sa stane konečný spotrebiteľ nezamestnaným,  alebo ak silnou neistotou straty zamestnania  bude trpieť dlhodobo,   tak bude mať  ešte blbšiu náladu a zredukuje svoju spotrebu až na úplné minimum.

Ak spotrebiteľ  zredukuje svoju spotrebu na minimum, tak  firmy končia. Ak firmy končia, tak začnú produkovať ďalších spotrebiteľov s blbou náladou a minimálnou spotrebou, ďalšie banky s klasifikovanými úvermi a ďalšie firmy s dubióznymi pohľadávkami. A títo všetci začnú produkovať ďalších a ďalších spotrebiteľov s blbou náladou a minimálnou spotrebou. Špirála sa roztočí a na konci môže byť len všeobecný hospodársky kolaps.

Štát, ktorý sa musí postarať o nezamestnaných nedostane žiadne dane ani zo spotreby, ani zo zisku lebo spotrebu aj zisky zredukovali tí spotrebitelia s blbou náladou. Ak štát nedostane toľko daní čo potrebuje, tak ich buď  začne firmám a bankám percentuálne  zvyšovať, alebo si ich pôjde požičať na finančné trhy. Ak začne korporátne dane zvyšovať napr. štát na Slovensku, korporácie mu odtiaľto zutekajú a nechajú tu len ďalších spotrebiteľov s blbou náladou a minimálnou spotrebou a ešte menšiu daňovú kapacitu pre štát.

Ak si ten štát pôjde požičať na finančné trhy v situácií v akej bude mu buď nepožičajú, alebo dostane vysoké úroky. Ak tie úvery bude chcieť splatiť,  bude musieť znova pozvať ku kase spotrebiteľov aj firmy s blbou náladou ... A znova a znova sa bude nálada, hospodárske výsledky firiem,  výber daní a  nezamestnanosť zhoršovať.

Tak tu nad tým rozmýšľam,  pritom točím glóbusom a pozerám kam by bolo v najhoršom treba emigrovať. A zrazu mi došlo ako to vyriešim. Budem všetko vidieť pozitívne a stanem sa  spotrebiteľom  s  dobrou náladou.  Dokážem to hneď zajtra  tým, že si  pôjdem  do obchodu kúpiť nový glóbus. Ale určite si  vyberiem nejaký iný, lebo na tomto fakt neviem nájsť krajinu kde by to bolo podstatne lepšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.


Už ste čítali?