Ocino, nezoberieme si samopal? Ujo policajt ho asi nepotrebuje.

Autor: Ján Galan | 27.2.2011 o 16:21 | (upravené 27.2.2011 o 17:35) Karma článku: 6,28 | Prečítané:  2552x

Poviem vám milú príhodu s mojim synom a so samopalom, ktorá sa mi stala na jednej bratislavskej križovatke, ale najskôr o tých policajtoch.  Tak tí naši policajti musia furt nosiť samopal, vzor 58, ktorý je dlhý asi 85 centimetrov a ktorý  váži (nabitý) asi 3,6 kg.  Iste, nenabitý váži len asi 2,9 kg, ale veď načo by niekto nosil samopal nenabitý, keď tie náboje so sebou aj tak musí nosiť tiež. Keby tie náboje nenosil a nechcel  by byť úplne na srandu teroristom a iným fanatikom (jeden taký sa vraj minimálne 1x za 100 rokov objavuje napríklad na námestí v  D.N.V.)  tak by k tomu samopalu musel nosiť aspoň bodák, ktorý tiež niečo váži.

Ak by policajt k tomu samopalu nenosil ani náboje, ani bodák, tak by sa  ten samopal stal priam ideálnou zbraňou na boj zblízka napríklad na sídliskách, či v husto obývaných oblastiach. Bola by to zbraň  ľahká na nosenie a bola by dosť dlhá na to, aby ju  policajt kedykoľvek mohol obúchať každému  teroristovi  o hlavu, ako kyjak.  A práve tu je ten rozdieľ medzi pištoľou a samopalom. Preto sa tá pištoľ na slovenských sídliskách pri každodenných pravidelných bojoch policajtov s teroristami na samopal nechytá.

Navyše taký samopal má aj tú výhodu, že s ním skoro vždy niekoho trafíte. Keď už nie toho teroristu, na ktorého práve na vašom sídlisku mierite, tak je tu ešte vždy nádej, že si to nejaký ten náhodný terorista odnesie aspoň na vedľajšom sídlisku. Taký má ten samopal na rozdieľ od obyčajnej pištole účinný dostrel.

Samopalu  môže v boji s teroristami u nás na sídliskách  konkurovať už iba delo. S takým delom to napálite do paneláku a máte istotu, že to  ten terorista v paneláku neprežije, kdekoľvek by sa tam schovával. A ja si dovolím tvrdiť, že minimálne v každom druhom paneláku na Slovensku sa nájde aspoň jeden terorista, ktorý terorizuje všetkých susedov.

A teraz tá milá príhoda so samopalom. Veziem tak asi pred týždňom poobede syna zo školy a zastaneme na jednej bratislavskej križovatke na  červenú.  Pozerať stále na semafor je nuda, tak pozriem doprava  a vidím, že asi 3 metre od nás stojí na chodníku zaparkovaná policajná Fabia a niekde ďaleko, asi  ďalších 60-70 metrov od nej na chodníku ulice kolmej na tú našu stojí a debatuje skupinka policajtov.

Jeden policajt sa z tej skupinky oddelí a príde k Fabií zaparkovanej pri nás. S unudeným výrazom otvorí jej zadné dvere, s výrazom odľahčenia si zvesí z chrbta samopal a s nonšalanciou Cyrana s Bergeracu ten samopal hodí na zadné sedadlo Fabie. Potom zabuchne dvere a bez zamknutia auta, očividne potešený, že samopal už nemusí vláčiť na chrbte sa odľahčeným krokom otočí a vydá naspäť smerom  k vzdialenej debatujúcej skupinke policajtov.  Pozerám sa na to z auta a zrazu si uvedomím, že ten policajt po tom, čo ten samopal hodil na zadné sedadlo tú Fabiu nijako nezamkol ani ručne, ani diaľkovým ovládaním. Už evidentne myslel iba na to ako sa vráti do diskusie k ostatným. Otočím hlavu dozadu k synovi a  chcem ho na to upozorniť, ale z jeho svietiacich očí a šibalského výrazu vidím, že už na rovnakom stupni informovanosti je. Syn hovorí: „ocino, nezoberieme si  ten  samopal?  Ten ujo policajt ho asi nepotrebuje."

Na sekundu sa zamyslím nad tým nápadom a vrátim sa do pirátskej fantázie mladých čias. Uvedomím si, že tri metre odo mňa v odomknutom aute na zadnom sedadle je voľne pohodený samopal. Policajt, ktorému patrí si bez obzerania veselo vykračuje k vzdialenej debatujúcej skupinke kamarátov, ktorí sú ďaleko a nepozerajú sa sem vôbec. Koľko by mi trvalo vyjsť z auta a zobrať ten samopal, tri sekundy, štyri  alebo až päť?  Kedy by sa to dozvedeli tí debatujúci policajti, o päť alebo až o dvadsať minút?

Z takýchto myšlienok ma preberie krátke zatrúbenie šoféra za mnou, ktorý ma upozorňuje, že mi naskočila zelená. Otáčam sa  dozadu, že urobím nejaké ospravedlňujúce gesto, ale v aute za mnou vidím iba chápavý úsmev a kývnutie hlavy smerom k tej vedľa nás zaparkovanej odomknutej policajnej Fabií s pohodeným   samopalom na zadnom sedadle. To, že ten samopal teraz je k dispozícií komukoľvek už vedia všetci naokolo, všetci s výnimkou toho policajta.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?