Telo človeka podlieha skaze, duša má trvanlivosť predĺženú

Autor: Ján Galan | 27.5.2011 o 11:27 | (upravené 27.5.2011 o 11:37) Karma článku: 25,34 | Prečítané:  5510x

Mám, resp. do utorka, či stredy tohto týždňa som mal v dome suseda, o ktorom  som  nič nevedel a už sa o ňom zrejme ani nikdy nič nedozviem. Nikdy som si neuvedomil ani to, ktorá poštová schránka  mu patrí lebo som sa nikdy nezamyslel nad tým ako sa volá. Vedel som len, že v našom 4 poschodovom dome bez výťahu býval celkom navrchu v podkrovnom byte.  Ešte som o ňom vedel, že nebol veľmi starý, neviem to u neho odhadnúť,  možno mal  vek v intervale medzi 50-60 rokmi.  Bol to na pohľad celkom sympatický a stále sa usmievajúci chlapík, ktorý ale bol ťažko chorý. Včera  som sa od susedy na dvore dozvedel, že „ten sused z podkrovia" bol  chorý na srdce.

To, že bol sused z podkrovia asi chorý som si všimol vždy keď som ho stretol  ako ťažko ide hore po schodoch na štvrté poschodie.  Vždy zastal na medziposchodí, urobil si prestávku, oprel sa o barlu a ťažko dýchal. Keď som išiel okolo neho, tak sa na mňa povzbudivo usmial a povedal: „len tu oddychujem". Ak som sa akurát neponáhľal vždy som s ním pri tej príležitosti prehodil nejakú tú všeobecnú  vetu o počasí, či o aktuálnom hokeji, či  futbale. On sa pri  rozhovore napriek tomu, že evidentne trpel, stále tak zvláštne povzbudivo usmieval. Po tých pársekundových stretnutiach s ním sa mi vždy nejak zlepšila nálada, ani som nevedel prečo.

Až takto niekedy týždeň či dva pred Veľkou nocou sa ma opýtal syn, že či poznám toho suseda, čo chodí s barlou a  býva úplne hore. Ja, že ho poznám z videnia. A syn, že ten sused ho  zastavil na chodbe s tým, že mu chce darovať bicykel. Bolo mi to čudné, tak som synovi povedal, že sa toho suseda  opýtam o čo ide.  Hneď na druhý deň som toho suseda stretol na medziposchodí a opýtal som sa ho.  Sused mi povedal, že má taký polocestný, zachovalý bicykel, ktorý nepotrebuje  a že by ho rád daroval môjmu synovi, lebo že môj syn sa mu vždy slušne ponúkne, že mu vynesie po schodoch tašku s nákupom.  Ja, že ďakujem, ale že ten bicykel sa teraz na jar dá určite predať a že ak chce, tak ja sa za neho opýtam susedov čo sa stretávajú na dvore či ho nechcú kúpiť.

On že nie, on ho nechce predávať susedom, ale že ho chce darovať nám, lebo že okrem toho, že mu občas pomôže môj syn,  citujem: „našu rodinu považuje za najsympatickejších susedov", s ktorými si rozumie. Bol som dosť  prekvapený a pomyslel som si, že si nás zrejme nejako idealizuje, a tak som mu povedal, že nech si to s tým darovaním bicykla ešte raz rozmyslí a že stále platí moja ponuka, že mu ho predám na dvore. V prípade, že ho bude chcieť predsa len darovať, tak nech mi niekedy nabudúce, keď pôjde okolo zazvoní na byte. Na druhý deň mi sused zazvonil, usmial sa na mňa ako vždy povzbudivo a povedal aby som si  išiel po ten bicykel teraz hneď. Ešte raz som sa ho teda opýtal či naozaj  áno a  on, že stále áno. A tak som išiel s ním a ten bicykel som si zobral. Opýtal som sa ho čo pije. Sused, že rád si dá dobré vínko aj červené aj biele. Tak som kúpil zopár fliaš červeného, odniesol som mu ich a ešte raz som sa poďakoval za bicykel.

Potom som povzbudivého suseda z podkrovia už nikdy nestretol.  Až teraz, v utorok či v stredu tohto týždňa prídem domov a  vidím, že pred domom stojí nejaké zvláštne  pohrebné auto,  po dome behajú policajti a po chodbe celých štyroch poschodí domu sa šíri neznesiteľný a nezameniteľný druh zápachu. Opýtal som sa susedy na dvore, že čo sa deje a ona, že našli toho suseda z podkrovia, toho čo bol vraj chorý na srdce, a že minimálne týždeň ležal mŕtvy vo svojom slnečnom podkrovnom byte.

Neviem ako vás,  mňa vždy zaujímalo ako v praxi funguje vzťah medzi telom a dušou  človeka. Nakoniec, raz sa to zrejme dozvieme všetci. Zatiaľ viem len to, čo mi ukázal ten sused hore z podkrovia.  Ani neviem a (ak náhodou nebude v dome vyvesené pohrebné oznámenie) sa ani zrejme nedozviem ako sa volal. Vždy sme sa totiž navzájom oslovovali iba „pán sused".  Takže, ten  pán sused hore z podkrovia mi ukázal, dve veci.  Že telo človeka síce podlieha skaze, ale zato duša človeka má určite trvanlivosť predĺženú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?