Blbá otázka inak rozumného ekonomického týždenníka

Autor: Ján Galan | 4.6.2011 o 11:05 | (upravené 23.10.2012 o 11:46) Karma článku: 10,53 | Prečítané:  2731x

Václav Klaus kedysi  povedal  jednému novinárovi: „pane,  nejsou blbé odpovědi, jenom blbé otázky". V tomto zmysle bez rizika si teda dovolím poskytnúť  niekoľko odpovedí na verejne položenú otázku z titulnej strany týždenníka Trend, č.22 z 2. júna 2011. Otázka cez celú titulnú stranu časopisu znela "Na čo nám je MBA"  s podtitulkom (elitný manažérsky titul alebo vyhodené peniaze?)

Vážený pán bulvárny redaktor serióznych novín, v ktorého hlave sa takýto "inteligentný nebulvárny" titulok seriózneho týždenníka zrodil. MBA je vzdelanie. MBA je kvalitné vzdelanie založené na najaktuálnejších vedeckých a  praktických poznatkoch a integrácií všetkých funkčných oblastí manažmentu.

Predstavte si, že ste šéfom holdingu a rozhodujete sa o fúzií, prípadne prevzatí niektorej konkurenčnej firmy. Ak netušíte ako akcionárom fundovane odprezentovať due diligence v časti preverenia celého systému a vzájomných vzťahov ukazovateľov TEV, EVA, MVA firmy o ktorú máte záujem, tak im radšej neprezentujte nič, lebo ak nie sú blbcami tí akcionári, tak z toho výjdete ako blbec vy.

Predstavte si, že ste tú konkurenčnú firmu spojili s Vašou a máte zrazu v jednej firme dve totálne odlišné firemné kultúry zamestnancov, ktorí nevedia navzájom kooperovať a firma začína strácať výkon kvôli neustálym problémom v internej komunikácií, ktoré sa prenášajú až na zákazníkov. Ak netušíte ako sa odborne postupuje v integrácií dvoch odlišných firemných kultúr a neoboznámili ste sa do hĺbky s prípadovými štúdiami nevydarených fúzii a akvizícii, tak radšej žiadnu firmu nekupujte.

Predstavte si, že sa tá integrácia dvoch firemných kultúr vydarila a vy potrebujete vytvoriť a prezentovať zamestnancom novú firemnú stratégiu tak, aby čo najrýchlejšie  každý pochopil svoju úlohu a svoj podiel na fungovaní novej firmy. Ak vám nič nehovorí praktická implementácia Balanced Scorecard, tak je možné, že vás napríklad vašich napr. 500 zamestnancov nepochopí a budú robiť niečo iné alebo inak ako od nich chcete, resp. nebudú vedieť prečo robia to, čo robia a výsledky firmy tomu budú zodpovedať.

Predstavte si, že ste zamestnali vo firme napr. vychyteného softwarového špecialistu priamo z Indie. Presťahujete ho na Slovensko, posadíte ho do vašej firmy a zrazu zistíte, že nie je ochotný nič robiť iba na vás zazerá a nie je ani schopný vám (z Vášho pohľadu rozumne) vysvetliť prečo je to tak. Ak nemáte poznatky z interkulturálneho manažmentu a nepochopíte spôsob jeho rozmýšľania, ktorý je úplne iný ako ten váš, tak nikdy neprídete na to, prečo  to tak je a o toho experta prídete. Posledné čo vám v hlave zostane bude, že „ten Ind bol nejaký divný, však toto nie je normálne". Problém je v tom, že ten Ind si zostane myslieť presne to isté o vás.

Ak nemáte poznatky z interkulturálneho manažmentu, tak si možno naplánujete 3 dňovú služobnú cestu do Číny, alebo pošlete vašu asistentku čakať na letisko obchodného partnera z Japonska, alebo v Rusku pred uzatvorením zmluvy poviete, že ste abstinent, alebo Japonca zoberiete na obchodné rokovanie s Číňanom, alebo urobíte tisíc vecí, ktoré budú pre vás úplne normálne, ale niektoré kultúry ich nepochopia a k uzatvoreniu obchodu nepríde.

Predstavte si, že máte v holdingu troch finančných riaditeľov poveríte ich kalkuláciou rovnakého produktu v troch firmách a jeden z nich ju urobí metódou Process Costing, druhý Target Costing a tretí niektorou z tradičných nákladových kalkulačných metód a vy ako šéf budete musieť rozhodnúť, ktorý postup sa použije. Pokiaľ o tejto problematike nemáte ani šajn a nechápete vzťahy medzi týmito kalkulačnými metódami, tak sa rozhodnete asi len podľa toho, ktorý z tých troch finančných riaditeľov vám je sympatickejší a riziko vášho rozhodnutia tomu bude zodpovedať.

Predstavte si, že idete uviesť na trh nový, technicky zložitý produkt a budete potrebovať určiť jeho optimálnu cenu tak, aby bola relácia medzi predaným množstvom a dosiahnutou maržou za jeden kus optimálna. Akú vysokú cenu si môžete dovoliť? Kde je hranica, kde je tá výška ceny, to posledné EUR, pri ktorom Váš zákazník tento produkt odmietne? Ktorá je tá cena, pri ktorej keby ste zákazníkovi ponúkli produkt o  jedno EUR lacnejšie, tak by ste zarobili maximum?Môžete skúšať čo zákazník znesie, môžete sa nesvojprávne prispôsobovať cenám konkurencie, alebo si môžete nechať spraviť na ten produkt Conjoint analýzu, na základe ktorej sa s vysokou pravdepodobnosťou rozhodnete správne. Samozrejme, aby ste si takú analýzu nechali spraviť musíte vedieť, že existuje a o čo v nej ide.

Akékoľvek vzdelanie, vrátane MBA, je hlupákovi na nič (viď. príslovie: vôl zostane vôl aj keby študovaný bol), ale  chytrému človeku výrazne pomôže posunúť sa v rozmýšľaní dopredu, robiť správne veci správne a stať sa človekom úspešným, prípadne si úspech udržať.

Pokiaľ nie ste manažérom, ale ste vo výkonnej pozícii, tak praktickou aplikáciou kompetencií získaných na MBA, ktorou  zarobíte alebo pomôžete firme ušetriť  peniaze, si môžete získať rešpekt svojich šéfov a tým zabezpečiť kariérny postup.

Pokiaľ už šéfom ste, tak si aplikovateľnými  znalosťami získanými na MBA zabezpečíte profesionálny rešpekt u svojich podriadených vo všetkých funkčných oblastiach a dosiahnete to, že vás budú menej vodiť za nos a nebudú si o vás myslieť, že ste len do šéfovského kresla  dosadený panák s mozgom veľkosti golfovej loptičky, ktorému je treba všetko dopodrobna vysvetľovať aby nakoniec aj tak nič nepochopil a rozhodol subjektívne a nekvalifikovane.

Vážený pán bulvárny redaktor inak rozumného ekonomického týždenníka, už aspoň čiastočne tušíte na čo nám to MBA je?  Už aspoň čiastočne tušíte na čo existuje vzdelanie?

P.S.

Niekedy mám pocit, že neviem NA ČO TU EXISTUJE ŠTÚDIUM ŽURNALISTIKY - keď sa tu píše to, čo sa píše, resp. NA ČO TU EXISTUJE ŠTÚDIUM PRÁVA - keď sa tu súdi tak, ako sa súdi, ale to je už iná téma...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?