Ešte o tom “koaličnom potenciáli“ strany SaS

Autor: Ján Galan | 24.10.2012 o 16:42 | Karma článku: 17,89 | Prečítané:  2695x

Pre vonkajšieho pozorovateľa je až podivné a zarážajúce ako malá pravicová strana SaS a osobitne Richard Sulík zdá sa, že už len svojou samotnou existenciou provokuje a vadí nielen Ficovi, čo je dosť logické a pochopiteľné, ale dokonca aj lídrom pravicových strán, ktorí boli ešte donedávna ochotní vládnuť radšej s Ficom, ako s ním. Ich pamätné spoločné vyhlásenie, že: “strana SaS nemá žiaden koaličný potenciál“, ktoré verejne, jasne, hlasno a unisono deklarovali za situácie, keď by celá pravica bez účasti strany SaS z hľadiska percent “nemala vôbec žiaden vládny potenciál“, jasne hovorilo a ešte stále hovorí za všetko.

No dopadlo to ako dopadlo, Fico nikoho z nich do koalície zobrať nepotreboval, a tak im cvakli zuby naprázdno a teraz bručia v opozícii. Až teraz pomaly sa budiac a predpokladajúc, že pravicový volič očakáva od pravice akúkoľvek jednotu komunistického typu, sa začínajú snažiť so SaS komunikovať aspoň navonok, pre zalepenie očí pravicového voliča.

Ale kedykoľvek ich vidím spolu so Sulíkom v nejakej spoločnej TV diskusii (čo nebýva často) je stále cítiť, že tí dvaja pôvodní predsedovia koaličných strán + ten jeden nový z SDKÚ majú od strany SaS, resp. od Sulíka akýsi odstup. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že keď spolu sedia, tak trpia. Sú zo Sulíka akýsi nervózni a ťažko sa im to skrýva.Navonok sa síce snažia tváriť kooperatívne (zrejme len preto, že sa dozvedeli z prieskumov, že pravicový volič nechce mať rozhádanú pravicu...), ale v praxi im to akosi nejde. Je iba symptomatické, že tí traja spolu už stihli založiť akúsi "ľudovú platformu" (aj keď by ma fakt zaujímalo, že kto je ten pravicový "ľud", lebo ja žiadneho takého nepoznám...), a že sa  spolu snažili rýchlo zhodnúť na prezidentskom kandidátovi (síce na kandidátovi na svoj obraz a svoju radosť, ale zase o to viac na porazenie toho pravicového "ľudu", a takých zase poznám dosť...).

A SaS si stále držia od tela. Akosi im tá strana stále nejde do hlavy. Ja si ale myslím, že keď to nejde, tak to nejde a nemali by sa do toho siliť. Však teraz sú ešte stále takmer štyri roky do ďalších volieb (vychádzajúc z riadneho termínu...) a za tie štyri roky sa toho ešte určite veľa stane, čo slovenským voličom otvorí oči. Ukáže sa, či má budúcnosť falošný socializmus, alebo poctivý liberalizmus. Či má budúcnosť pokrytectvo a spoliehanie sa na manipuláciu slobodných občanov SR zahraničnými politikmi, alebo na vlastný zdravý rozum. Či má budúcnosť servilita, alebo sebavedomie. Či má budúcnosť vízia, alebo duševná prázdnota.

Už onedlho sa vysoko pravdepodobne bude diskutovať aj o tom, či malo význam zadlžovať nás až po uši kvôli Grécku, keď Grécko aj tak z eurozóny vypadne ešte zadĺženejšie ako kedykoľvek predtým. Už onedlho sa pravdepodobne bude diskutovať o tom, či nemeckým voličom z toho zachraňovania eurozóny ešte nezačalo byť zle, a to rozšafné EU šéfovanie pani Merkelovej jednoducho nezrušia. Do našich budúcich volieb sa ešte v  politike aj trikrát očistí zrno od pliev a možno navyše z toho zdravého zrna ešte vyklíčia aj nejaké nové, životaschopné politické rastlinky.

Že to budú prelomové štyri roky, o tom snáď nepochybuje nikto. Môže sa dokonca kľudne stať, že v roku 2016 prestane mať v celej EU aj u nás koaličný potenciál niekto úplne iný, ako by sa tu niekomu mohlo teraz, v roku 2012 zdať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?