Nenechajte sa vyprovokovať mobbingom k výpovedi

Autor: Ján Galan | 9.11.2012 o 13:17 | Karma článku: 18,55 | Prečítané:  3840x

Jeden môj známy mi pred pár mesiacmi poslal mail so svojim životopisom a s prosbou, či by som náhodou nevedel o nejakom voľnom fleku zodpovedajúcom jeho kvalifikácii, lebo práve dal v práci výpoveď. Toho človeka poznám, lebo sme kedysi spolupracovali na jednom projekte a vedel som, že ide o človeka po ľudskej stránke maximálne slušného a poctivého a po profesionálnej stránke o špičkového technického špecialistu, ktorý sa postupne vypracoval v solídnej medzinárodnej firme z pozície radového pracovníka QS, až na pozíciu zodpovednú za výrobu s niekoľkými stovkami zamestnancov.

Ten človek v tej firme pracoval  takmer 15 rokov, rozbehol v nej viacero výrobných závodov, firme sa napriek kríze stále pomerne darilo a on dal výpoveď bez toho, aby mal náhradné riešenie. Začalo mi to vŕtať hlavou, tak som mu vtedy zavolal a dozvedel som sa nasledovné (z pochopiteľných dôvodov nemôžem písať všetky detaily, ale o tie tu ani nejde).

Dozvedel som sa, že pred niekoľkými mesiacmi nastúpil nový riaditeľ firmy, a teda nový priamy nadriadený toho môjho známeho.  Ako sa postupne vykľulo, tak ten nový riaditeľ firmy bol dlhoročným dobrým kamarátom  jedného  z  priamych podriadených môjho známeho. Išlo o nejakého nižšieho manažéra vo výrobe. Dokonca spolu kedysi aj podnikali ako majitelia jednej s.r.o. (ktorá mimochodom zbankrotovala hneď potom, čo mnohých partnerov obrala o peniaze).

Tí dvaja sa začali spolu priamo koordinovať, v profesionálnej komunikácii začali obchádzať pozíciu môjho známeho, zatajovať, prekrúcať alebo dávať mu neúplné informácie s tým, že akýkoľvek problém, ktorý ich vinou vznikol bol  nakoniec  z  hľadiska kompetencie a zodpovednosti vždy  jeho problémom.  Proste začali mu v práci vytvárať umelé prekážky, ničiť autoritu pred podriadenými a robiť zo života peklo. Mobbing ako vyšitý a veľmi dokonale premyslený.

Vyvrcholilo to tým, že si ho raz podvečer, po pracovnej dobe zavolal do kancelárie nový riaditeľ firmy, kde už v uvoľnenej atmosfére pri fľaši vína sedel so svojim kamarátom -  tým podriadeným môjho známeho. A ten  jeho podriadený sa ho pred riaditeľom úplne  otvorene  opýtal, že: „dokedy mu ešte plánuje zavadzať v kariére a kedy sa už konečne mieni odpratať zo svojej pozície výrobného riaditeľa?"  A pripomenul mu všetky problémy, ktoré mu s riaditeľom spôsobili s tým, že: „tie skutočné ho ešte len čakajú...". A riaditeľ firmy sa pritom iba pobavene usmieval.

Môjho známeho to tak vytočilo, že s vyjadrením „tak si to teda robte sami hneď" ešte zahorúca v ten istý večer napísal a dal riaditeľovi firmy podpísať svoje ukončenie pracovného pomeru dohodou, k poslednému dňu mesiaca. Po pätnástich rokoch budovania sľubnej kariéry, na vlastnú žiadosť, hneď a bez odstupného. Len kvôli momentálnemu dobrému pocitu. Čo k tomu dodať. Z hľadiska momentálneho pocitu pochopiteľné, z hľadiska racionality nie. Lenže toto sa môže stať možno komukoľvek, lebo cieľom mobbingu  je práve donútiť obeť k rozhodovaniu pri potlačenej racionalite.

Predvarili ho, vytočili ho (v pravý čas) a dostali ho tam, kam chceli. Priam ukážkový mobbingový projekt.

Čo tým kto získal:

1/ Nový riaditeľ firmy nemusel svojim šéfom v rámci holdingu vysvetľovať prečo hneď po niekoľkých mesiacoch svojho čerstvého riaditeľovania aktívne vyhadzuje jedného z nositeľov kľúčových výrobných kompetencií firmy, po 15 rokoch jeho prínosnej práce pre firmu.

2/ Nový riaditeľ firmy sa pred svojimi šéfmi ukázal ako flexibilný manažér, ktorý "náhle a neočakávane uvoľnenú pozíciu výrobného riaditeľa" operatívne obsadil "manažérskym dorastom z vlastných firemných zdrojov" (už asi nikto neskúmal, že tú pozíciu nepriamo uvoľnil on sám, aby ju následne mohol obsadiť práve svojim kamarátom).

3/ Kamarát riaditeľa firmy sa stal výrobným riaditeľom hneď od ďalšieho mesiaca.  A tie "s jeho predchodcom spojené problémy vo výrobe" odrazu akoby zázrakom prestali..., takže tým vlastne iba potvrdil  správnu personálnu voľbu riaditeľa firmy.

4/  Môj známy po krátkom čase získal novú robotu. Treba ale povedať, že päť rokov pred penziou s veľkým šťastím, na nižšej pozícii a za podstatne menej peňazí.

Keby ale nejednal s horúcou hlavou a skôr ako si dal podpísať výpoveď dohodou sa pokúsil zapojiť  do riešenia svojho problému napríklad koncernového personalistu, tak to nemuselo dopadnúť tak, ako to dopadlo. On nemusel prísť o atraktívnu, dlhé roky budovanú pozíciu, firma by nezískala na dvoch kľúčových, vertikálne prepojených pozíciách dvoch nezdravo spriaznených manažérov a nový riaditeľ by pred svojimi šéfmi aspoň musel ukázať svoju pravú, neobjektívnu tvár.

Aj v prípade najpesimistickejšieho scenára, to znamená ak by nakoniec dostal výpoveď, by aspoň neprišiel o odstupné, ktoré mu po 15 rokoch poctivej práce pre firmu patrilo. Žiaľ v prípade mobbingu platí, že pravdu má ten, kto vo firme zostane.

Tento krátky príbeh som napísal s povolením môjho známeho a jeho želaním, aby každému kto sa na pracovisku dostane do problémov s mobbingom, ešte pred tým ako urobí nejakú hlúposť napadol nadpis tohto článku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?