Podporiť v EU škrty, či rast? Stačí iba dôveru v pravidlá.

Autor: Ján Galan | 9.3.2013 o 13:15 | Karma článku: 16,68 | Prečítané:  362x

Európski aj lokálni ekonómovia a politici sa nám viditeľne zmietajú v hlbokom a útrpnom akademickom brainstormingu nad otázkou, či sa z krízy dostaneme, keď oni svojimi ekonomickými a politickými nástrojmi viac podporia hospodársky rast, alebo rozpočtové škrty. Lebo ako prax ukazuje, ani jeden ich lokálny pokus o jedno z týchto dvoch riešení zatiaľ príslušnému lokálnemu experimentátorovi nepriniesol nič iné, len ďalší hospodársky prepad.

Lenže keď oni hovoria o "podpore hospodárskeho rastu", tak oni tým nemyslia, že podporia rast podnikateľa aj spotrebiteľa tým, že im obidvom minimalizáciou daňového, odvodového, administratívneho a akéhokoľvek ďalšieho zaťaženia (u nás napríklad aj toho, ktoré im spôsobuje nevymožiteľná spravodlivosť)  nechajú viac peňazí na minutie či investovanie podľa ich vlastného uváženia. Peňazí, ktoré by oni k obojstrannému úžitku mohli použiť na vzájomnú výmenu tovarov, služieb a pracovnej sily.  Ale oni tým myslia, že od podnikateľa aj spotrebiteľa vyberú dane, ktoré potom minú na štátne investície, ktoré podľa ich socialistickej logiky dajú prácu inému podnikateľovi, aby ju on potom dal tomu spotrebiteľovi, aby on potom z tej výplaty mohol živiť ďalšieho podnikateľa a znova štát. A túto zvrátenú myšlienkovú konštrukciu oni nazývajú  "podpora hospodárskeho rastu".

A na druhej strane, keď oni hovoria o "podpore šetrenia a škrtov", tak oni tým nemyslia, že budú škrtať neefektívne štátne výdavky na čokoľvek, vrátane vlastnej prevádzkovej spotreby politikov a štátneho aparátu a s vybranými daňami budú narábať šetrne a efektívne. Oni tým myslia, že šetriť a škrtať musia nie oni sami, ale všetci ostatní v krajine, ktorí sú akokoľvek závislí od štátneho či verejného financovania, až po tých, ktorí majú odhŕňať sneh, opravovať výtlky na cestách, učiť v škole deti, či liečiť pacientov v nemocnici.

Keď sa tí dvaja spomínaní, od ktorých nálady míňať peniaze ten hospodársky rast celej EU teraz závisí - ten podnikateľ s tým spotrebiteľom na toto celé zamyslene pozerajú, tak rozmýšľajú a dochádzajú k nejakým svojim racionálnym záverom. Podnikatelia stále viac prichádzajú na to, že na takéto turecké hospodárenie  oni dane politikom platiť nebudú. Spotrebitelia stále viac prichádzajú na to, že politici sa im budú snažiť zobrať čoraz viac a viac a štát im z toho vo svojich službách vráti čoraz menej a menej, takže stále viac a viac obmedzujú svoje bežné výdavky, aby si vytvorili aspoň aké-také rezervy na zabezpečenie prežitia svojich rodín v neistej  ekonomickej budúcnosti.

A ešte sa na to celé pozerajú aj finančné trhy, ktoré tie deficity vyrábané politikmi  a tú amorálnosť ich chovania úverujú.  Pozerajú sa na chovanie politikov, na chovanie podnikateľov a na chovanie spotrebiteľov. A skôr, či neskôr musia aj oni prísť k vlastnému racionálnemu záveru, a to, že tento vývoj sa za malé rizikové prirážky financovať nedá, ak ešte vôbec.

A tak sa všetci traja kľúčoví hráči, od ktorých ten hospodársky rast závisí - podnikatelia, spotrebitelia aj finančné trhy,  pozerajú na politikov a stále menej dôverujú tomu čo povedia, tomu čo urobia, tomu čo si medzi sebou dohodnú a najmä vždy ďalším a ďalším pravidlám, ktoré vyhlásia, aby ich hneď potom ako začnú platiť, oni sami začali porušovať. A tak sa všetky, pre hospodársky rast dôležité subjekty chovajú tak, že recesia celej EU sa iba akceleruje a prehlbuje.  Čím bude nedôveryhodnosť  politikov vyššia, čím budú nimi zavedené pravidlá menej platiť, tým to bude celé horšie. Politikom sa totiž podarilo dosiahnuť stav, že racionálne a efektívne chovanie ekonomických subjektov nie je kompatibilné s funkčnosťou a životaschopnosťou toho systému, ktorý oni tým ekonomickým subjektom nasilu nanútili. A nie je to kompatibilné preto, lebo tento systém generuje stále väčšiu nedôveru všetkých jeho súčastí voči jemu samému.

Poviem to jednoducho. Jediným účinným protikrízovým a prorastovým  opatrením EU môže byť iba celkové obnovenie dôvery. A naštartovať jej obnovenie sa dá iba prvým krokom, a to, že prvý politický podvodník pôjde do basy a prvý podvodnícky štát pôjde von z eurozóny. A všetkým ďalším porušovateľom pravidiel budú tieto sankcie naozaj reálne hroziť.  Ak tieto pravidlá nezačnú platiť urýchlene, a to rovnako na úrovni EU, ako aj na úrovni všetkých jednotlivých štátov, tak sa stane len otázkou možno až prekvapivo krátkeho času, kedy celá EU zanikne.  Zanikne na diagnózu zániku dôvery v systém jej fungovania. Lebo dôvera sa dnes stala základným ekonomickým faktorom ďalšieho fungovania/nefungovania EU.

Najlepším prorastovým opatrením v EU je teda obnoviť dôveru v platnosť pravidiel.  Zatiaľ sa však nezdá, že by sa o to nejaký politik na úrovni EU snažil. O našich domácich ani nehovoriac.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?