Pri manažmente ako má SR by každá firma skrachovala

Autor: Ján Galan | 16.5.2013 o 13:20 | (upravené 16.5.2013 o 13:59) Karma článku: 16,29 | Prečítané:  1695x

Predstavme si zjednodušene, že SR je firma a Vláda SR je niečo ako výkonné predstavenstvo vo firme, ktoré zodpovedá za riadenie firmy, teda štátu. Každý z členov predstavenstva (ministrov) v nej zodpovedá za nejakú oblasť – minister hospodárstva za výnosy, minister financií za náklady a efektívnosť procesov a zároveň dohliada na udržanie solventnosti a likvidity celej firmy. Minister zahraničia zodpovedá za marketing, minister dopravy za logistiku, minister školstva za HR a kvalifikáciu personálu, minister zdravotníctva je zodpovedný za opravy a údržbu a “sociálny minister“ povedzme za predchádzanie konfliktom a udržiavanie rovnováhy medzi jednotlivými záujmovými skupinami vo firme.

A všetci dokopy ako Vláda SR, teda výkonné predstavenstvo, sú svojou súčinnosťou kolektívne aj individuálne zodpovední za dlhodobú udržateľnosť firmy na trhu, jej konkurencieschopnosť a hospodárske výsledky.

Každé predstavenstvo má aj nejakú svoju dozornú radu, ktorá ho vymenúva, odvoláva a kontroluje či funguje v prospech rozvoja firmy a jej akcionárov. Predstavme si, že tou dozornou radou je náš parlament.  A kde je predstavenstvo a dozorná rada, tam musia byť aj akcionári. Predstavme si, že akcionármi tejto firmy, zvanej Slovensko, sú občania a voliči, ktorým sa dozorná rada, teda parlament zodpovedá a spovedá.

V každej firme existujú zdanlivo protichodné  záujmy jednotlivých záujmových skupín. Lebo napr. pri vysokých platoch a odmenách zamestnancov logicky zostane menej na platy a odmeny manažmentu, pri vysokých platoch a odmenách zamestnancov a manažmentu, zase logicky nie sú spokojní akcionári s výškou zisku, ktorý im z firmy zostane. Lenže v každej normálnej firme si postupne všetky záujmové skupiny uvedomia, že ak chcú aby ich všetkých firma dlhodobo živila, ak ju chcú udržať čo najdlhšie na trhu k prosperite všetkých zúčastnených, tak sa vždy musia dohodnúť na nejakom spoločnom kompromise v rozdeľovaní pridanej hodnoty, ktorú firma vyrobí.

Keďže sú nútení žiť v symbióze "na jednom konári", tak sa väčšinou aj dohodnú na takom riešení, ktoré je v záujme prežitia firmy.  Keby začali svoje okamžité nároky všetci zúčastnení maximalizovať, tak firma zanikne. Isteže, raz má na presadzovanie  svojich záujmov  dočasne lepšie trhové podmienky jedna, inokedy druhá, potom zase tretia strana, ale dôkazom existencie dohody  a kompromisu je, že firma v praxi funguje. Takto to funguje v normálnej firme -  väčšina z ľudí, ktorí z nej žijú si uvedomí,  že ak z nej chcú na nekompromisnom  svetovom trhu žiť dlhodobo, tak ju musia nechať nielen prežiť, ale musia ju po všetkých stránkach viesť ku konkurencieschopnosti, efektívnosti, finančnému a procesnému zdraviu. Takúto nepísanú dohodu urobia rozumné záujmové skupiny v každej firme, ktorá funguje. A teraz si predstavme čo robia naše záujmové skupiny, v našej firme zvanej Slovensko. Predstavenstvo firmy je najbližšie k hotovosti a tak sa ju snaží míňať a cucnúť si z firemných peňazí, kde a ako sa len dá. Žiadne nákupy mu nie sú dosť nezmyselné, žiadne obstarávacie procesy dosť neprehľadné a žiadne nákupné ceny dostatočne vysoké. A keď im už nezmyselne minuté  peniaze chýbajú, tak na firmu zoberú ďalší a ďalší úver a ešte sa chvália tým, že ho dostali za nízke úroky.

Dozorná rada, ktorá by mala predstavenstvo kontrolovať a zabrániť mu v nezmyselnom vycuciavaní firmy ho svojou väčšinou členov v tejto činnosti ešte podporuje, lebo z toho zrejme tiež niečo má. Minorite v dozornej rade sa to samozrejme nepáči, ale nie preto, že by chceli zabrániť tunelovaniu firmy, ale len z toho dôvodu, že z toho tunelovania nič nemajú. A tak striedavo buď hystericky kričia, alebo sa snažia s väčšinou v dozornej rade potichu jednať v nádeji, že im oni podhodia aspoň kostičku zo svojho výdatného žvanca, ktorý konzumujú v spolupráci s predstavenstvom. A tá majorita v dozornej rade sa na tom zabáva a občas tej-ktorej skupinke podhodí nádej na budúci žvanec vo forme malej kostičky výmenou za to, že tá-ktorá malá skupinka sa aktuálne postará o nejednotnosť celej minority v dozornej rade. A oni, tie malé skupinky alebo jednotlivci vo svojej nekonečnej nenažranosti na ten fiktívny háčik vždy znova a znova skočia, a tým podporujú tunelovanie firmy majoritou. Lebo nádej na akýkoľvek podhodený malý žvanec osobného prospechu pre každého z nich znamená omnoho viac, ako prežitie celej firmy. Predstavte si takú firmu, proti budúcnosti ktorej pracuje jej vlastný manažment a ešte aj dozorná rada! Tá nemá nádej na existenciu.

Ale chválabohu je to celé iba hrozná predstava. Lebo Slovensko predsa nie je žiadna firma, ale občiansky uvedomelá demokratická spoločnosť s rozumnými záujmovými skupinami, ktorým v konečnom dôsledku vždy ide o záujem Slovenska.

Jáj, ale predsa. Ešte som v tej predstave o fiktívnej firme zabudol spomenúť jej akcionárov, teda jej majiteľov, ktorí si nechajú takto ruinovať svoju vlastnú firmu. Ale o tých úplne škoda reči, lebo len si predstavte, taká firma musí mať najsprostejších majiteľov na svete, veď aj tú dozornú radu, aj to predstavenstvo si určujú sami...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?