Niekdajšia celosvetová spoločnosť Arthur Andersen (AA) patrila medzi firmy, ktoré sa tešili u svojich zákazníkov po celom svete vysokej vážnosti a dôvere a na základe toho samozrejme aj enormným cenám a enormnej fakturácii za svoje služby. Potom v roku 2001 prišla kauza Enron, ktorú asi netreba zvlášť predstavovať. Stačí spomenúť, že firma Enron podviedla akciové trhy, investorov aj celú verejnosť tým, že vykázala fiktívne zisky v sume 1,2 mld.USD, zatajila dlhy v sume 30 mld. USD a to celé urobila pri svojom celkovom obrate 40 mld. USD. Celkové škody spôsobené Enronom boli vyčíslené až na 60 mld. USD. V tom čase bola spoločnosť AA audítorskou firmou spoločnosti Enron, ktorá mala na dôveryhodnosť jej externých výkazov dohliadať.
Keď vznikli pochybnosti o hospodárení Enronu začalo sa vyšetrovanie, ktoré zistilo, že dvaja vedúci pracovníci AA (právnička a šéf pobočky v Houstone) ešte na poslednú chvíľu dali príkaz na zničenie účtovných dokladov spoločnosti Enron, v snahe zabrániť vyšetreniu škandálu. Už zakrátko bola americká pobočka spoločnosti AA uznaná súdom za vinnú z bránenia spravodlivosti a bola jej odňatá licencia oprávňujúca vykonávať certifikovanú účtovnícku a audítorskú činnosť.
Následne, pre stratu dôveryhodnosti sa celosvetová štruktúra firiem pod značkou Arthur Andersen rozpadla a zanikla. A z "Big Five" firiem v brandži odrazu zostalo iba "Big Four".
Na základe, z hľadiska zákona kriminálneho a z hľadiska profesionality neprofesionálneho a neetického konania dvoch zamestnancov firmy, stratila dôveryhodnosť celosvetová sieť firiem Arthur Andersen, zamestnávajúca v tom čase po celom svete niekoľko desiatok tisíc možno úplne dôveryhodných, v každom prípade dovtedy nikým nespochybnených zamestnancov.
V prenesenom význame stačilo verejne vyliať do obrovského, pôvodne (aj keď možno len opticky) krištáľovo čistého jazera iba dva litre špinavého oleja a celé jazero sa tým stalo pre kúpajúcich nepoužiteľné a nezaujímavé. Veď kto by sa už kúpal v kontaminovanom jazere? Kto by sa už len kúpal v jazere, kde všetci videli, že tam niekto nalial špinavý olej?
Až tak veľa môže znamenať aj rozsahom nepatrné spochybnenie dôveryhodnosti u firiem, ktorých jediným kapitálom na trhu je ich dôveryhodnosť. K takým druhom firiem nepochybne patria okrem účtovníckych, audítorských, daňovo- poradenských aj ratingové agentúry a agentúry na prieskum verejnej mienky a voličských preferencií. To všetko sú firmy, ktoré momentom straty svojej dôveryhodnosti pre svojich zákazníkov prestávajú existovať. Lebo ich dôveryhodnosť je to jediné, čo zákazníkovi na trhu môžu ponúknuť a čo si nevie urobiť sám. Lebo ak ich zákazník chce trh presviedčať o vlastnej dôveryhodnosti, tak sa nemôže kontrolovať alebo si merať ratingy či trhové preferencie sám. Potrebuje na to niekoho externého, dôveryhodného a nespochybniteľného.
Ale nie o tom som chcel písať, len mi tak iné napadlo. Hm, ja teda neviem, ale počuli už slovenské výskumné agentúry volebných preferencií o firmách Arthur Andersen a Enron? Lebo akosi sa mi nezdá, že áno...
