Táto kríza nie je o hlúposti, ale o zámere dlhového zotročenia

Autor: Ján Galan | 24.7.2013 o 8:08 | (upravené 24.7.2013 o 8:45) Karma článku: 15,66 | Prečítané:  2176x

V podstate od začiatku krízy bežnému človeku nad tým hlavolamom zdanlivej nekompetentnosti, jednoduchej hlúposti a zdanlivej finančnej negramotnosti politikov EU a finančných kruhov okolo MMF a ECB ostáva rozum stáť. Človeku zastáva rozum nad tou zdanlivou hlúposťou politikov na úrovni EU a lokálnych politikov, ktorí najskôr zdanlivo nezodpovedne vytvorili (resp. tolerovali) masívne zadĺženie viacerých južných krajín. A odkedy k tomu zadĺženiu došlo, tak na jednej strane síce stále deklarujú, že sa snažia tie dlhy sanovať úsporami a finančný systém tých krajín aj celej Eurozóny znova vrátiť do funkčnej rovnováhy, avšak v skutočnosti v praxi robia opatrenia, ktorých výsledkom je pravý opak a zadĺženosť dlžníkov a výška "solidárneho" spolufinancovania a ručenia ostatných, tých zatiaľ finančne zdravých krajín, sa stále zvyšuje. Politici EU a finančné kruhy okolo MMF a ECB deklarujú jedno, avšak v praxi robia druhé.

Deklarujú tlak na úspory krajín, štátom stanovujú rôzne maximálne koeficienty zadĺženia a dlhové brzdy, avšak vzápätí tým, ktorí ich neplnia, veľkoryso odpúšťajú a ich výpadky dlhového cash flow znova pokojne sanujú ďalším a ďalším ničím nezaručeným a v podstate nenávratným financovaním z peňazí daňových poplatníkov celej Eurozóny, prípadne dodávkami hotovosti čerstvo vytlačenej v ECB.

Politici sa zakladaním rôznych eurovalov a deklarovanými úspornými programami (ktorých dlhodobé nedodržiavanie finančné trhy akosi zázračne nezaujíma...) starajú o "upokojovanie finančných trhov" a finančné trhy sa napodiv tvária, že sú pokojné a úplne pokojne štátom ďalej požičiavajú. Požičiavajú a úroky aj splátky z úverov inkasujú ďalej, veď ich splácajú a za ne ručia daňoví poplatníci celej Európy. A keď nie oni, tak ECB nejaké tie peniaze vždy rada vytlačí a bianco pošle tam, kde práve nemajú na splácanie úverov a úrokov. Pošle vždy peniaze na splácanie komu sú treba, aj keby ich ako nechcel.

Lebo základom tejto hry je, že sa všetci musia tváriť, že mena EUR stojí na pevných základoch, že tá mena je večná a má dôveru všetkých. Kým sa tak všetci tvária, tak biznis nehorázneho zarábania na astronomických dlhoch funguje ďalej. Iste z neho niečo kvapne aj politikom, ktorí tomu poskytujú umelú dôveryhodnosť a krytie vo forme vyhlásení typu "EUR udržíme za každú cenu a dlžníkom pomôžeme" (aj keby ako nechceli...).

Kým existuje umelo udržiavaná dôvera v menu EUR a jej trhová hodnota, dovtedy sa dá na jej požičiavaní dobre zarábať. A kým sa dobre zarába, tak napr. vrátené istiny z úverov v tej stále dôveryhodnej mene EUR sa dajú vždy znova investovať do úverovania krajín a úroky sa vždy dajú na trhu vymieňať za naozajstné reálne hodnoty, ktoré sa v kríze svojimi nízkymi cenami priam ponúkajú na predaj. Dajú sa výhodne kupovať celé krachujúce odvetvia priemyslu, poľnohospodárska pôda, nehnuteľnosti, zlato, umelecké diela, národné prírodné a kultúrne bohatstvo krajín, diamanty a možno neskôr aj prírodné zdroje ako voda, nerastné bohatstvo, časom celé krajiny a  nakoniec možno ešte aj vzduch na dýchanie.

Veď je to len otázka času a výšky (núteného) zadĺženia, kým budú občania a celé krajiny (ktoré sú vlastníctvom tých občanov) cez svojich politikov (však tým z toho tiež niečo kvapne za sprostredkovanie) ochotní predať akýkoľvek k životu nevyhnutný majetok, akékoľvek národné bohatstvo, len aby mohli niekomu ďalej splácať  tie požičané natlačené alebo elektronické EUR v astronomických sumách. A možno im ten majetok nakoniec tí noví vlastníci aj prenajmú, len aby mohli ďalej existovať a ďalej pracovať na splácaní dlhov. Dúfajme, že nám nakoniec spätne prenajmú aspoň tú vodu a vzduch čo im možno predáme.

Nie, za touto krízou nie je hlúposť, nie je za tým neznalosť tisícročného sedliackeho pravidla, že "dlhy sa nedajú donekonečna splácať ďalšími dlhmi", ale práve naopak, cez využitie  systému nekonečného navyšovania dlhov ďalšími dlhmi a úrokov ďalšími úrokmi až do astronomických súm, je za tým diabolský plán masívneho presunu nie finančného, ale reálneho majetku medzi krajinami, medzi spoločenskými vrstvami a finančnými kruhmi, je za tým plán dlhového zotročenia občanov EU a vyvlastnenia ich majetku.

Ak niekto od tohto článku náhodou očakáva odpoveď ako tomu zabrániť, tak nech sa láskavo nepýta mňa na riešenia, ale nech sa opýta svojho konkrétneho politika, ktorého volil, že dokedy ho ešte mieni zadlžovať a zaväzovať na splácanie dlhov za iných. Alebo nech sa na politiku vykašle a dôveruje tomu, že politici 16 krajín + tí naši, ho predsa nemôžu chcieť zbaviť majetku...

A súhlasím s tým, že politici sa naozaj nemýlia. Nemýlia sa v postupe ako nás rýchlo a efektívne zruinovať. Že sme práve prekročili nejaké hranice nejakej dlhovej brzdy? Nevadí, veď skôr či neskôr nám tie hranice aj tak posunú ďalej a my sa budeme môcť zadĺžiť ešte viac. A ak nám budú chýbať peniaze, tak nám ich radi znova a znova požičajú, veď úžerníci majú sociálne cítenie a čas. Tým skôr, že na čase a úrokoch sa dá tak dobre zarobiť.

Ale potom, keď jedného dňa naozaj príde na splácanie dlhov, tak sa nestihneme čudovať, že nás zbavia aj strechy nad hlavou a zeme pod nohami a prídu si ešte aj odmerať koľko dýchame, aby nám mohli poslať za ten vzduch faktúru. A som presvedčený, že naši politici im budú radi asistovať ešte aj pri tom meraní...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?