Aj ten kôň zje cukor a umelé sladidlo vypľuje

Autor: Ján Galan | 24.8.2013 o 9:31 | Karma článku: 16,39 | Prečítané:  1615x

Tak pozorujem, že sa znova vyrojili články o škodlivosti cukru a zdravosti umelých sladidiel. Hm, som naozaj dojatý keď niekomu úprimne záleží na mojom zdravom životnom štýle. Avšak nemám rád keď mi niekto pod kepienkom odporúčania zdravého životného štýlu odporúča jesť nezdravé veci a to len preto, že mu ide o peniaze, o veľké peniaze. Lebo toto je už klasika. Vždy keď sa idú v EU prehodnocovať tzv. výrobné kvóty, ktoré EU prideľuje jednotlivým členským štátom na výrobu cukru a náhradných sladidiel, sa v mediálnom priestore začnú objavovať mnohé pseudovedecké články o údajnej škodlivosti prírodného, teda repného a trstinového cukru a údajnej neškodnosti, či dokonca zdravosti umelých sladidiel. Nebudem sa zapájať do argumentácie pre ani proti cukru. Nikto nespochybňuje, že telo človeka cukor v rozumnom množstve potrebuje, lebo bez neho by jednoducho nebolo schopné žiadneho výdaja energie, teda žiadnej aktivity, vrátane mozgovej. Myslím, že to je dostatočne dobrý dôvod pre existenciu cukru a o tom "rozumnom množstve" nech sa hádajú seriózni vedci. Ja by som teraz ostal iba pri tých peniazoch.

Lebo akokoľvek vedecky a zdravo sa toto anticukrové a proumelosladidlové PR tvári, nemá s vedou a zdravím absolútne nič spoločné, iba s peniazmi. Výroba umelých sladidiel je totiž v prepočte na sladivosť rovnakého množstva cukru mnohonásobne lacnejšia ako výroba cukru, čo vzhľadom na to, že väčšina potravín, ktoré jeme a pijeme je z chuťových dôvodov dosladzovaná, má pre ich výrobcov obrovský ekonomický význam.

Veď len pri nealko nápojoch, ak sa tých napr. 100 a viac gramov cukru na liter nápoja dá nahradiť napr. 1 gramom umelého sladidla so 100 násobne vyššou sladivosťou ako má cukor a s ďaleko nižšou cenou (ako stojí z hľadiska sladivosti porovnateľné množstvo cukru), tak to už ekonomický argument je. Lenže dnes existujú umelé sladidlá, ktoré majú oproti cukru až 3000x vyššiu sladivosť. Predstavte si tú zjednodušenú a zlacnenú logistiku, kde výrobcovi potravín namiesto množstva 3000 ton cukru (150 plne naložených kamiónov) stačí pre potreby výroby prepravovať a skladovať iba jednu jedinú paletu umelých sladidiel, ktorú dovezie jedným dodávkovým vozidlom a preskladní na ploche 1m2. To už teda určite stojí za nejaké to PR a lobbying v prospech "zdravej" konzumácie umelých sladidiel a "škodlivej" konzumácie cukru.

Nebudem sa miešať do debaty o dôvodoch existencie umelých sladidiel, ktoré začali vznikať  v období pred a po prvej svetovej vojne z dôvodu nedostatku cukru. Úplne mi stačí to, že dnes už nedostatok cukru nie je a ich užitočnosť je dnes nespochybniteľná iba ako alternatíva pre diabetikov.

Nebudem sa miešať ani do debaty o zdravosti alebo šklodlivosti umelých sladidiel, úplne mi stačí to, že sú to látky vyrobene chemickou cestou, ktoré nemajú s cukrom okrem sladkej chuti nič spoločné, nie sú zdrojom žiadnej energie a nemajú vplyv na glykémiu. Veľa o ich "zdravosti" hovorí to, že každé umelé sladidlo má stanovenú svoju maximálnu dennú dávku ADI (Acceptable Daily Intake), ktorá hovorí o maximálnej povolenej dávke umelého sladidla v miligramoch na kilogram telesnej hmotnosti človeka a deň.  Stačí mi, že pri cukre vedci nič podobné nestanovili.

A nakoniec, nebudem sa miešať ani do debaty o určovaní výrobných kvót pre výrobcov cukru a náhradných sladidiel, lebo výroba zdravých potravín by nemala byť určovaná ničím iným ako dopytom  na trhu a výroba tých nezdravých by mala byť obmedzená do tej miery, ako si to dopyt a špecifické potreby skupín spotrebiteľov, napríklad diabetikov vyžadujú. Tak aby rôzne nahrážky, ktoré niektoré skupiny spotrebiteľov zo zdravotných dôvodov potrebujú nebolo možné len z dôvodov ziskovej nenažranosti výrobcov potravín zneužívať na kvalitatívne podvádzanie všetkých spotrebiteľov pod kepienkom propagácie "zdravého životného štýlu". Lebo neviem si vôbec predstaviť čo môže byť na tých chemikáliách s maximálnou povolenou dennou dávkou pre človeka zdravé.

Rád sa však zamiešam do gurmánskej debaty. Tak ako nemusím mäsové výrobky v ktorých bolo nahradené mäso, mliečne výrobky kde bolo nahradené mlieko, rum, ktorého chuť nevznikla prirodzenou fermentáciou cukrovej trstiny, ale doliatím nejakej chemickej esencie, tak ani nemusím žiadnu potravinu, kde prirodzená chuť čohokoľvek bola nahradená nejakým "E-čkom" či chuťovým zvýrazňovačom.

Hm, neviem ako by napríklad takému tigrovi chutili tzv. "šťavnaté mäsové výrobky", kde je 40% chemikálii a vody, neviem ani, ako by napríklad opiciam chutil jablkový alebo banánový šampón, napriek jeho super pravej ovocnej vôni. Ale od odborníka na kone viem určite, že ak dáte koňovi namiesto kocky cukru umelé sladidlo, tak on ho vypľuje. No, možno to bude len tým, že mu nejde o peniaze...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?