Sulík v EP. Klinec do truhly alebo šanca na reštart SaS?

Autor: Ján Galan | 17.1.2014 o 9:36 | (upravené 17.1.2014 o 19:03) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  812x

Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, tak skutočnou správou dňa, týždňa a možno aj mesiaca bola včerajšia, pomerne nenápadná správa o tom, že popri iných kandidátoch nominovala SaS do europarlamentu aj svojho predsedu Richarda Sulíka. Doteraz sa nestalo aby nejaká slovenská politická strana poslala “do vyhnanstva EP“ priamo svojho predsedu, a to ešte v aktívnom a nie v emeritnom politickom veku. Preto vzniká otázka, pomôže alebo uškodí tento neštandardný krok strane SaS?

Hneď na začiatku je treba jasne povedať, že slovenské politické strany, možno s výnimkou národnostných, ešte stále stoja alebo padajú hlavne na aktivite a popularite svojich predsedov a SaS, aj keď by možno chcela byť, ale nie je žiadnou výnimkou.

Je to tak preto, lebo žiadna politická strana na Slovensku doteraz voličom ešte nepriniesla taký stabilný a bezproblémový politický a hospodársky systém a spoľahlivosť v oblasti plnenia vlastného programu, aby sa občania mohli vykašľať na sledovanie politiky a nemuseli denne z médií vnímať kto je práve predsedom ktorej politickej strany a čo im povie. Jednoducho keď strany nevedia dodávať (alebo z dôvodu, že nedokážu získať na to potrebnú moc) implementovať do praxe kvalitné riešenia, tak o čo menej kvality voličom dodajú, o to viac, intenzívnejšie a častejšie ich musia ohlupovať aj prostredníctvom komunikácie svojich predsedov. To je dôvod prečo sú u nás strany vo vysokej miere personifikované a vnímané viac podľa dôveryhodnosti tvárí a rečí predsedov, ako podľa hodnotenia praktického prínosu ich skutkov. Kde nie sú skutky, tam voličom zostáva iba veriť vysvetleniam a sľubom predsedov, ktorí ich vždy znova a znova  uistia, že "skutky budú" a tak stranám udržujú voličskú podporu. Bez dôveryhodného "precedu" to na Slovensku jednoducho nejde a asi ešte dlho nepôjde.

Aktuálne sa diskutuje o tom, čo by urobila so stranou SMER dlhodobá neprítomnosť jej predsedu Fica a včera sa k tomu pridala  otázka, čo by urobila so stranou SaS dlhodobá neprítomnosť jej predsedu Sulíka. Je pritom jedno či by ten predseda sedel v prezidentskom paláci alebo v Bruseli, podstatné je, že by namiesto predsedovania a venovania sa svojej strane mal inú dennú pracovnú náplň a iné pracovné povinnosti. Aj keď Sulík by zostal predsedom SaS aj formálne a mohol by sa vyjadrovať za stranu cez napr. videokonferencie a Fico by ním zostal iba neformálne a za stranu by oficiálne hovoriť nemohol.

Rozdiel u obidvoch prípadov je vo veľkosti rizika, ktoré neprítomnosť predsedu pre stranu prináša, a to riziko je vyjadrené  počtom % voličov, o ktorých si môže strana dovoliť prísť. SMER ako strana prežije aj keď zo svojich 40% padne na polovicu, SaS keď padne z 5%  na 2,5%, tak príde ešte aj o svoj štátny príspevok za hlasy, ktorý sa začína tuším pri 3%. Takže SaS ide odchodom Sulíka do Bruselu do obrovského existenčného rizika. Keďže pustenie sa do rizika  musí byť vyvážené možným ziskom, tak aký zisk môže SaS z vyslania svojho predsedu do Bruselu očakávať?

1/zo Sulíka sa môže v EP stať niečo ako druhý Nigel Farage, ktorý môže získať popularitu v Bruseli a následne u reformných strán a časti reformnej verejnosti v celej EU.  Domáci voliči SaS budú sledovať Sulíkovu telenovelu vystúpení na YouTube a budú tlieskať pri monitoroch "ako im to tam v EP ich hrdina pravidelne všetkým nandal". Ale bude to dostatočne silná mediálna komunikácia z Bruselu, aby u pre SaS relevantného počtu voličov na Slovensku prekričala všetky vnútropolitické problémy, ktoré tu budú rásť a aby stačila pre SaS na zvolenie do parlamentu v roku 2016?

2/ Do EP bude teraz zvolených viacero reformných poslancov z celej EU a pán Sulík sa tam môže v koalícii s nimi spoločne realizovať v mravenčej práci na príprave skutočných reforiem fungovania EU k lepšiemu. Každému je však jasné, že v EU sa v dohľadnej dobe neudeje žiadna reformná revolúcia a vzhľadom na "flexibilitu" jej byrokracie a jej otvorenosť novým myšlienkam budeme radi, ak sa ten systém vôbec podarí rozumne reformovať aspoň postupnými krokmi. Ale bude táto Sulíkova tichá, nenápadná a dlhodobá koncepčná práca v EP akčnými voličmi SaS na Slovensku dostatočne %-tuálne ocenená?

Je jasné, že pán Sulík nebude mať problém byť do EP zvolený, lebo veľa ľudí mu dá hlas minimálne "už pre tú srandu" a budú čakať čo sa potom stane. Možno za to z EP dostanú nejakú show, ale je otázne či tá bude stačiť na oživenie malej liberálnej strany, ktorej práve prítomnosť Richarda Sulíka dávala ten rebelský šmrnc, pre ktorý ju mnohí volili. Lebo výsledky plnenia programu dôvodom voľby SaS zatiaľ byť nestihli.

Tento článok som napísal preto, lebo napriek všetkým mojim výhradám a kritike by mi za existenciou jedinej, hm, liberálnej strany SaS bolo smutno, a to najmä z toho dôvodu, že inú takú na Slovensku nemáme.

Ešte poznámka pre ľudí s krátkou pamäťou:

Spomínam si, ako ešte ani nie pred rokom pri voľbe predsedu strany SaS, sa dvaja vtedajší kohúti, páni Sulík a Kollár v boji o predsednícku stoličku v snahe zbaviť sa protivníka, navzájom "expedovali" ponukami kandidatúry do europarlamentu, ako by to bolo nejaké vyhnanstvo. A dnes do toho vyhnanstva kandidujú obaja.  Tak neviem, možno pre nich začali byť problémy Slovenska buď primalé, alebo už vyriešené. Alebo je tiež možné, že ich lepšie vedia vyriešiť z toho europarlamentu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?