Nemyslím si, že situácia na Ukrajine je čierno-biela a nemyslím si, že je to konflikt medzi jasne "dobrými a zlými". Myslím si, že je to iba ďalšia zo série mocenských hier o rozšírenie geografickej sféry vplyvu medzi dvoma svetovými mocnosťami, pri ktorej boj o záujmy dvoch veľkých prebieha sprostredkovane, vždy na území a pod kepienkom presadzovania záujmov niekoho tretieho, menšieho. Je to ako pri ktoromkoľvek inom lokálnom konflikte kde USA už historicky štandardne podporujú jednu stranu, Rusko tú druhú a v OSN a v médiách prebieha informačná aj dezinformačná vojna o získanie svetovej verejnej mienky na svoju stranu. Pre nás je na tejto situácii nové, že si mocnosti pre svoj sprostredkovaný konflikt tentoraz vybrali krajinu v Európe, čo si od druhej svetovej vojny až tak často nedovolili. Pravda je taká, že nie Ukrajina, ale celá EU sa teraz stala rukojemníkom mocenských hier Ruska a USA (alebo USA a Ruska, to je jedno).
Lebo Rusko a USA sú navzájom voči sebe ekonomicky do veľkej miery nezávislé a sebestačné krajiny, ktoré navyše dokážu obhajovať svoje globálne pozície a presadzovať svoje záujmy z pozície sily a keď na to príde, v krajnom prípade aj vojenskou cestou.
Kdežto EU je od Ruska aj USA hospodársky, surovinovo aj odbytom produkcie silne závislá "mocnosť", ktorá dokáže presadzovať svoje záujmy iba obchodnou cestou, takže prípadnú ekonomickú vojnu medzi USA a Ruskom by si v prvom rade odskákala EU ako spojenec, ktorý sa musí prispôsobiť jednej z konfliktných strán.
Nemyslím si, že je EU v takej ekonomickej forme, aby prežila požitie elixíru zmiešaného z vlastnej finančnej a hospodárskej krízy a dôsledkov prípadnej ekonomickej vojny medzi USA a Ruskom. Preto jedinou šancou EU je pôsobiť na USA a Rusko, aby znepriatelené strany na Ukrajine svojim vplyvom čo najskôr upokojili nie prilievaním ďalšieho oleja do ohňa, ale spoločným stanoviskom obidvoch mocností.
Ukrajinu treba stabilizovať, ukľudniť a začať robiť ekonomické reformy v prospech všetkých jej občanov bez ohľadu na to, či sú Ukrajinci alebo Rusi. Lebo určite platí, že tam, kde je blahobyt alebo aspoň znesiteľné podmienky pre život, tam sa národnostné konflikty a extrémistické názory nechytajú. Veď pripomeňte mi, ale nespomínam si, že by som niekedy niekde čítal o nejakých národnostných konfliktoch napríklad v štvornárodnostnom Švajčiarsku.
To by mal byť záujem EU, aj záujem Slovenska, aj záujem slovenských novinárov a nie ešte prilievať olej do ohňa a vyvolávať bojové nálady. No a potom nám už len zostáva dúfať, že si obidve mocnosti nepovedia to okrídlené diplomatické "Fuck the EU"...