Aby im pomáhalo k celkovému (ekonomickému, duševnému aj telesnému) rozvoju a pohode, cez deň napr. tenisom, squashom či golfom a večer nejakými intelektuálnymi či ekonomickými debatami a dohadovaním si vzájomne výhodnej spolupráce v príjemnej atmosfére pri drinku a cigare.
Asi takto som si predstavoval tú EU keď ste nás tam lanárili – my si budeme poctivo plniť tie prísne členské povinnosti a vy ako vedenie klubu sa budete poctivo starať aby sme si členstvo v spoločnom klube užívali po ekonomickej aj duševnej stránke. Takto sme do toho vstupovali a pozrite čo sa z toho exkluzívneho klubu stalo.
Nemám rád spojenie stalo sa, lebo ten “Japonec Sato“ je väčšinou niekto konkrétny, kto sa dá pomenovať a málokedy v živote býva problém iba dôsledkom negatívnej vis major. Lebo vyššia moc môže priať alebo nepriať, ale konkrétne činy a rozhodnutia s konkrétnymi dôsledkami robia vždy konkrétni ľudia. A tie činy môžu byť rozumné a odborné alebo hlúpe. Poctivé alebo odfláknuté, v dobrej viere alebo v snahe o deštrukciu.
Ako ten náš exkluzívny klub vyzerá dnes? Vedenie klubu sa tvári ako nejaká diktatúra a vymýšľa a členom diktuje stále ďalšie nezmyselné predpisy a regulácie, ale naozaj podstatné a zásadné problémy, ktoré má riešiť v prospech klubu a jeho členov, nerieši. Alebo ich riešenie časovo odsúva na neskôr keď už prestávajú byť únosné a riešiteľné a ohrozujú samotnú existenciu klubu aj jeho členov individuálne. Na prísne pravidlá členstva v klube sa zabudlo už dávno a dnes je to iba o tom, kto si čo u vedenia vylobuje viac pre seba a utrhne na úkor ostatných členov klubu.
Táto EU prestáva mať s tým exkluzívnym, pre všetkých rozumných členov výhodným klubom čokoľvek spoločné a začína sa meniť z klubu na nejakú diktátorskú ríšu, ktorá neberie do úvahy ani rozumné názory svojich členov, ale stále viac diktuje a stále viac podkopáva pôvodné pravidlá existencie klubu. Neviem či je to hlúposť alebo vedomá snaha o deštrukciu, jedno je však isté. Tento klub je treba buď reformovať, alebo z neho zutekať a obnoviť a zachrániť si to, čo každá zdravá krajina potrebuje k samostatnému prežitiu.
Neviem ako nakoniec dopadne Grécko, utečenci a celá dlhová aj interkulturálna kríza v EU, ale viem určite, že sa je treba aspoň pokúsiť EU zreformovať a ozdraviť skôr, ako nám jej neschopné alebo záškodnícke vedenie zoberie a niekde prešustruje aj posledné zvyšky svojprávnosti a možnosti riešiť vlastné problémy a všetko čo je na EU myšlienke dobré privedie do stavu nenapraviteľnej deštrukcie.
Som za to aby sme sa pripojili k Británii v ich snahe o urýchlenú reformu EU. Ten ich konzervativizmus je totiž na rozdiel od EU socializmu pre nás aj pre klub aspoň prežitia schopný.