Prečo sa dočasne darí mnohým neschopným firmám a politikom
Je kríza. Pre množstvo bežných firiem to znamená, že je doba minimalizácie rizík a doba štandardných ekonomických, teda "racionálnych" rozhodnutí so zámerom hlavne ušetriť peniaze. Podľa možnosti nič nepokaziť, nepúšťať sa do žiadnych zásadne inovatívnych, (dnes sa tým rozumie rizikových), teda z hľadiska krízy logicky "iracionálnych" projektov a s nimi spojených investícií a držať sa svojich doterajších osvedčených postupov. Postupov, ktoré fungovali v dobrých časoch, keď ešte bola ochota zákazníkov míňať peniaze. Keď ešte bola ochota zákazníkov míňať peniaze za prakticky akúkoľvek poskytnutú protihodnotu, za čokoľvek.
A tak sa mnohé firmy aj naďalej snažia svojim zákazníkom ponúkať to "čokoľvek" aj keď dnes vo viacerých farebných variantách, v krajšom balení a častejšie sa zákazníkovi pripomínajú pomocou čoraz kreatívnejšej, ale na výsledky predaja čoraz menej účinnej reklamy. S rôznymi pseudoinováciami produktov a služieb, ktoré každý mysliaci zákazník (zlá správa pre mnohé firmy, mysliacich zákazníkov je v kríze stále viac ...) skôr či neskôr, najneskôr však po ich jednorázovej kúpe odhalí, ako ďalšie skryté šetrenie výrobcu na zákazníkovi.
Šetrenie na kvalite produktu, na lacnejších vstupných surovinách či materiáloch, na rôznych lacných nahrážkach, na ochudobnených receptúrach, na hmotnosti, na životnosti, prípadne na úžitkovej hodnote. Každý zákazník to skôr či neskôr odhalí a prípadný opakovaný nákup takého produktu, na ktorom bol podvedený a okradnutý o rozdiel medzi úžitkovou hodnotou a cenou, prípadne medzi kvalitou a cenou, si poriadne rozmyslí. To je pre firmy podvádzajúce zákazníkov a snažiace sa pritom o udržanie svojej veľkosériovej výroby ďalšia zlá správa. Rovnako ako je to zlá správa pre neschopných politikov snažiacich sa udržať svojich voličov.
Možno povedať, že mnohé firmy dnes investujú ďaleko viac peňazí do oblbovania zákazníkov reklamou a rôznymi marketingovými aktivitami, ako do zvyšovania kvality a úžitkovej hodnoty produktov, ktoré by tí zákazníci mohli svojimi opakovanými nákupmi oceniť. Množstvo firiem sa chová presne ako politici a svojich zákazníkov podvádza a okráda, zároveň pritom vynakladajúc veľké marketingové prostriedky na to, aby sa tí zákazníci nechali podvádzať a okrádať ďalej. Chovajú sa ako idioti s krátkodobým mylením v nádeji, že idiotom s krátkodobým myslením bude navždy aj ich zákazník. Tak ako to bolo za nedávnych, pre nich dobrých čias, keď od nich bol ochotný kúpiť čokoľvek.
Ďalšou zlou správou pre tie podvádzajúce firmy (aj pre politikov) je, že kríza ich zákazníkov postupne vychováva. Zákazníkom začína ísť stále viac o skutočnú úžitkovú hodnotu, o skutočnú kvalitu. A tam oni väčšinou nemajú čo ponúknuť.
Prečo sa dočasne nedarí mnohým schopným ľuďom
Na to, aby podvádzali však mnohé firmy (ani politici) naozaj schopných a kreatívnych ľudí dnes nepotrebujú, a ak, tak iba ľudí schopných všetkého, najmä ľudí schopných podvádzať. A ešte potrebujú ľudí, ktorí držia hubu a krok a nesnažia sa im do toho moc pozerať, a už vôbec im to nejako zásadne vylepšovať v prospech ich zákazníka, ktorý nakoniec aj tak ako jediný rozhodne o oprávnenosti existencie každej firmy (či politika).
Myslím, že preto je dočasne toľko neschopných ľudí v mnohých firmách (aj v politike) a preto je toľko schopných ľudí bez práce. Lebo hlavnými kritériami merania schopností sa dnes stali schopnosť podvádzať a schopnosť držať hubu. Je to napodiv dobrá správa pre schopných a zlá správa pre neschopných. Takýto stav spoločnosti totiž nemôže fungovať dlho, lebo je proti samotnej prírode. Príroda presadzuje vývoj k racionálnejším a efektívnejším formám existencie, k udržateľnejším riešeniam a (pre niektorých určite napodiv) ona sa vraj marketingovo obabrať nedá.